Život Prešova
online
online
Slovenskú korunu pred piatimi rokmi nahradilo euro
03.01.2014 Bratislava
Bratislava 3. januára (TASR) - Slovenská republika sa pred piatimi rokmi pridala ku krajinám, ktoré používajú euro. Slovenskú korunu nahradila ako 16. členská krajina 1. januára 2009 spoločnou európskou menou, a to súčasne v hotovostnom aj bezhotovostnom obehu.
Euro je od roku 1999 mena krajín Európskej únie (EÚ), ktoré sú zároveň aj plnými členmi Hospodárskej a menovej únie. Zaviesť spoločnú menu je záväzok všetkých krajín EÚ okrem Veľkej Británie a Dánska, ktoré si už pri rozbehu projektu dohodli trvalú výnimku, tzv. opt-out. Štáty, ktoré prijali euro, tvoria eurozónu. Okrem spoločnej meny podliehajú aj spoločnej menovej politike, ktorú riadi Európska centrálna banka (ECB).
V deň zavedenia spoločnej meny, 1. januára 1999, sa euro stalo novou oficiálnou menou 11 členských štátov, v ktorých nahradilo pôvodné národné menové jednotky - Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Taliansko a Fínsko. Ešte pred Slovenskom začalo 1. januára 2001 euro používať Grécko, 1. januára 2007 Slovinsko a 1. januára 2008 sa pridali Cyprus a Malta. Estónsko vstúpilo do eurozóny 1. januára 2011 a jej zatiaľ posledným 18. členom sa 1. januára tohto roka stalo Lotyšsko.
Spoločná mena vznikla v dvoch fázach. Prvou bolo zavedenie virtuálnej meny na bezhotovostné platby a účtovné účely, pričom staré menové jednotky sa aj naďalej používali na hotovostné platby a boli vnímané ako "čiastkové jednotky" eura. V druhej fáze dostalo euro fyzickú podobu bankoviek a mincí, ktoré boli uvedené do obehu 1. januára 2002.
Názov meny euro vybrali hlavy členských štátov, resp. príslušných vlád, na summite Európskej rady v španielskom Madride v decembri 1995. Euro je po americkom dolári druhou najvýznamnejšou svetovou menou.
Prijatím eura Slovensko zavŕšilo všetky integračné procesy
Zavedenie eura na Slovensku prinieslo stabilitu, SR sa stala dôveryhodnejšou pre medzinárodných veriteľov, zahraničných investorov, ale aj pre ratingové agentúry. Uľahčil sa tiež život obyvateľom Slovenska, ktorí cestujú do zahraničia. Toto sú len niektoré z pozitív, ktoré podľa bývalého splnomocnenca vlády SR pre zavedenie eura Igora Baráta prinieslo prijatie eura Slovensku.
"Zavedenie eura našej ekonomike jednoznačne prospelo. Prijatím eura Slovensko ako vôbec prvý štát z bývalého "východného bloku" zavŕšilo všetky kľúčové integračné procesy do západných inštitúcií, a to len pár rokov potom, čo nás označovali za "čiernu dieru", posielali rôzne demarše a vynechávali nás z prvých integračných vĺn," pripomenul Barát.
Euro je podľa neho pre SR prospešné najmä pri obchodovaní so zahraničnými partnermi. "Slovenskú ekonomiku živí externý dopyt, zahraničný obchod či export. Byť v jednej menovej únii spolu s Nemeckom, Rakúskom alebo Francúzskom je pre nás výhodné. Neexistuje tu žiadne kurzové riziko ani transakčné náklady alebo konverzné poplatky bankám," argumentoval.
Prijatie spoločnej meny prispelo podľa neho aj k tomu, aby Slovensko ľahšie prekonávalo krízu, ktorá vypukla v Európe. Keby SR nevstúpila do eurozóny, podľa Baráta by si pravdepodobne na finančných trhoch v súčasnosti požičiavala drahšie. "Počas krízy, pri poklese zahraničného aj domáceho dopytu, celkovej stagnácii by sa naša národná mena s najväčšou pravdepodobnosťou oslabila. Jej kurz by bol citlivejší na externé vplyvy. Slovensko ako krajina mimo eurozóny by si zároveň na trhoch požičiavalo drahšie, rýchlejšie by rástol dlh aj deficit," upozornil Barát.
Zároveň však doplnil, že netreba zatvárať oči ani pred odvrátenou stranou členstva Slovenska v eurozóne. Podľa neho hlavnou nevýhodou je, že sa SR musí podieľať na medzinárodných záchranných mechanizmoch, čím štátu vznikajú dodatočné náklady. "Tieto náklady spolu s globálnou krízou a dlhovými problémami do istej miery spomaľujú plné využitie prínosov a výhod, ktoré sa v súvislosti s eurom očakávali. Ide však o krátkodobý a dočasný jav. Som presvedčený, že z dlhodobého hľadiska prínosy eura jednoznačne prevažujú nad nevýhodami alebo nákladmi," dodal Barát.
Stabilita eura pomohla Slovensku prekonávať krízové javy
Euro ukázalo svoju životaschopnosť, a to aj napriek tomu, že päť rokov po jeho zavedení nebola na Slovensku ekonomická situácia jednoduchá. Myslí si to bývalý splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura Ivan Štefanec (SDKÚ-DS).
Je presvedčený, že prijatie eura prinieslo Slovensku viaceré pozitíva. "Stabilita spoločnej európskej meny, aj keď za cenu zvýšených nákladov, prispela k prekonávaniu krízových javov. Úspory z kurzových rozdielov, z poplatkov za výmenu meny či z hedžovania meny, ako aj nižšie transakčné náklady sú výhody, ktoré už dnes považujeme za samozrejmosť," zdôraznil. Občanom na Slovensku šetrí euro najmä čas a poplatky za zmenu meny, a to najmä pri cestovaní v eurozóne.
Napriek tomu, že prijatie eura bolo pre Slovensko dobrým rozhodnutím, Štefanec je presvedčený, že na udržanie jeho stability sú potrebné ďalšie opatrenia. "Dnes, keď máme v eurozóne spoločnú menovú politiku, je na Slovensku o to dôležitejšia fiškálna politika a ekonomické rozhodnutia pre podporu tvorby pracovných miest. Preto je kľúčová dlhodobá udržateľnosť verejných financií, zodpovedné hospodárenie a znižovanie dlhu," vymenoval. K väčšej stabilite eura na Slovensku by podľa neho prispelo napríklad zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, pružnejšie pracovné právo či zníženie administratívnych nákladov podnikateľov.
Výberová chronológia udalostí týkajúcich sa zavedenia eura v SR
6. júla 2005 - Vláda schválila Národný plán zavedenia eura v SR. Materiál definoval konkrétne úlohy pre legislatívu, bankový sektor, verejnú správu, samosprávu, podnikateľskú sféru, informatiku a informovanosť verejnosti.
28. novembra 2005 - Slovensko vstúpilo do kurzového mechanizmu ERM II, tzv. čakárne na euro, v ktorom krajina musela zotrvať minimálne dva roky pred zavedením spoločnej meny. Kurz slovenskej koruny voči euru bol na základe rozhodnutia ministrov financií eurozóny, ECB a ministrov a guvernérov Dánska, Cypru, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty, Slovinska a Slovenska stanovený na 38,4550 koruny za euro.
14. decembra 2005 - Splnomocnencom vlády pre zavedenie eura v SR sa stal Ivan Štefanec. Úlohou splnomocnenca bolo koordinovať a stimulovať práce na zavedení novej meny, aktívne komunikovať s občanmi, podnikateľskou sférou, domácimi aj zahraničnými inštitúciami a viesť pravidelné spoločné stretnutia vedúcich pracovných výborov. Štefanec zo svojej funkcie odstúpil 4. júla 2006.
19. decembra 2006 – Po parlamentných voľbách nová vláda schválila na post splnomocnenca pre euro dovtedajšieho hovorcu Národnej banky Slovenska (NBS) Igora Baráta. Barát sa v centrálnej banke podieľal na príprave Národného plánu zavedenia eura aj súvisiacej informačnej kampane.
17. marca 2007 - Ministri financií krajín eurozóny, ECB a ministri a guvernéri národných bánk Dánska, Cypru, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty a Slovenska na základe žiadosti slovenských úradov schválili úpravu stredového kurzu, tzv. centrálnej parity slovenskej koruny voči euru v mechanizme výmenných kurzov ERM II. Stanovil sa na úrovni 35,4424 koruny za euro, čo znamenalo posilnenie oproti pôvodnej parite o 8,5 %.
12. decembra 2007 - Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal zákon o zavedení eura na Slovensku, tzv. generálny zákon.
4. januára 2008 - Eurobankovky na predzásobenie peňažného obehu v SR pred prijatím eura si NBS musela zapožičať zo zásob eurosystému, a to z rakúskej Oesterreichische Nationalbank (OeNB). Slovenské euromince razí Mincovňa Kremnica.
23. januára 2008 - Predstavitelia vlády, zamestnávateľov, zamestnancov a samospráv podpísali Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro v SR.
30. januára 2008 - Európska komisia (EK) zverejnila vyhodnotenie slovenského konvergenčného plánu do roku 2010, z ktorého vyplynulo, že Slovensko musí uskutočniť ďalšie štrukturálne reformy a zaviesť prísnejšiu fiškálnu disciplínu.
7. marca 2008 - Ministerstvo financií (MF) SR a NBS spustili prvú vlnu celoplošnej televíznej kampane, zameranej na informovanie verejnosti o súvislostiach a termínoch prechodu na spoločnú menu.
5. apríla 2008 - Minister financií Ján Počiatek a guvernér NBS Ivan Šramko zaslali EK a ECB žiadosť, aby zhodnotili plnenie maastrichtských kritérií potrebných pre prijatie eura na Slovensku.
7. mája 2008 - EK dala zelenú vstupu Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009. Na základe hodnotenia plnenia kritérií odporučila členským krajinám EÚ, aby odsúhlasili zavedenie spoločnej európskej meny na Slovensku.
28. mája 2008 - Ministri financií krajín eurozóny, ECB a ministri a guvernéri národných bánk Dánska, Estónska, Litvy, Lotyšska a Slovenska na základe žiadosti slovenských úradov schválili druhú úpravu stredového kurzu slovenskej koruny voči euru v mechanizme výmenných kurzov ERM II. Nová centrálna parita slovenskej koruny sa stanovila na úrovni 30,1260 koruny za euro, čo znamenalo jej posilnenie o 17,64 %.
17. júna 2008 - Európsky parlament (EP) odhlasoval vstup Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009. Európsky zákonodarný zbor, ktorý mal v tejto otázke len poradný hlas, postupoval v súlade s rozhodnutím výboru pre ekonomické otázky, ktorý podporil správu maltského poslanca Davida Casu o zavedení eura na Slovensku.
8. júla 2008 - Konverzný kurz slovenskej koruny voči euru bol stanovený na 30,1260 SKK/EUR. Dohodli sa na tom ministri financií EÚ v Bruseli. Slovensko tak splnilo posledný formálny krok na svojej ceste k zavedeniu eura 1. januára 2009. Presne 30 dní po stanovení kurzu sa začalo povinné duálne zobrazovanie cien tovarov a služieb, ktoré trvalo až do polovice roka 2010.
19. augusta 2008 - Mincovňa Kremnica začala sériovú razbu slovenských eurových mincí.
1. decembra 2008 - Štyridsaťpäť kusov euromincí so slovenskými motívmi na rubovej strane obsahoval štartovací balíček, ktorý si mohli zakúpiť záujemcovia na všetkých poštách, v NBS aj komerčných bankách. Ich celková hodnota bola 16,60 eura alebo 500 Sk. Až do polnoci 31. decembra 2008 sa však tieto mince nesmeli používať na Slovensku ani v zahraničí.
2. decembra 2008 - Uskutočnil sa posledný prevoz eurobankoviek na Slovensko z Rakúskej centrálnej banky. Celkovo sa priviezlo na Slovensko 188 miliónov kusov eurobankoviek v celkovej hodnote viac ako 7 miliárd eur.
1. januára 2009 - Počet krajín používajúcich euro sa zvýšil na 16, keď sa k doterajším členom eurozóny pripojilo aj Slovensko.
17. januára 2009 - Skončilo sa obdobie duálneho obehu. Jediná mena, ktorou sa na Slovensku od tohto dňa platí, je euro. V peňažnom obehu tak bolo zakázané používať korunové bankovky a mince okrem ich výmeny v NBS a komerčných bankách.
september 2009 - Post splnomocnenca vlády pre zavedenie eura v SR, ktorý postupne zastávali Ivan Štefanec a Igor Barát, na konci septembra 2009 zanikol.
30. júna 2010 - Na území SR sa skončilo duálne zobrazovanie cien v korunách aj eurách.
Euro je od roku 1999 mena krajín Európskej únie (EÚ), ktoré sú zároveň aj plnými členmi Hospodárskej a menovej únie. Zaviesť spoločnú menu je záväzok všetkých krajín EÚ okrem Veľkej Británie a Dánska, ktoré si už pri rozbehu projektu dohodli trvalú výnimku, tzv. opt-out. Štáty, ktoré prijali euro, tvoria eurozónu. Okrem spoločnej meny podliehajú aj spoločnej menovej politike, ktorú riadi Európska centrálna banka (ECB).
V deň zavedenia spoločnej meny, 1. januára 1999, sa euro stalo novou oficiálnou menou 11 členských štátov, v ktorých nahradilo pôvodné národné menové jednotky - Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Taliansko a Fínsko. Ešte pred Slovenskom začalo 1. januára 2001 euro používať Grécko, 1. januára 2007 Slovinsko a 1. januára 2008 sa pridali Cyprus a Malta. Estónsko vstúpilo do eurozóny 1. januára 2011 a jej zatiaľ posledným 18. členom sa 1. januára tohto roka stalo Lotyšsko.
Spoločná mena vznikla v dvoch fázach. Prvou bolo zavedenie virtuálnej meny na bezhotovostné platby a účtovné účely, pričom staré menové jednotky sa aj naďalej používali na hotovostné platby a boli vnímané ako "čiastkové jednotky" eura. V druhej fáze dostalo euro fyzickú podobu bankoviek a mincí, ktoré boli uvedené do obehu 1. januára 2002.
Názov meny euro vybrali hlavy členských štátov, resp. príslušných vlád, na summite Európskej rady v španielskom Madride v decembri 1995. Euro je po americkom dolári druhou najvýznamnejšou svetovou menou.
Prijatím eura Slovensko zavŕšilo všetky integračné procesy
Zavedenie eura na Slovensku prinieslo stabilitu, SR sa stala dôveryhodnejšou pre medzinárodných veriteľov, zahraničných investorov, ale aj pre ratingové agentúry. Uľahčil sa tiež život obyvateľom Slovenska, ktorí cestujú do zahraničia. Toto sú len niektoré z pozitív, ktoré podľa bývalého splnomocnenca vlády SR pre zavedenie eura Igora Baráta prinieslo prijatie eura Slovensku.
"Zavedenie eura našej ekonomike jednoznačne prospelo. Prijatím eura Slovensko ako vôbec prvý štát z bývalého "východného bloku" zavŕšilo všetky kľúčové integračné procesy do západných inštitúcií, a to len pár rokov potom, čo nás označovali za "čiernu dieru", posielali rôzne demarše a vynechávali nás z prvých integračných vĺn," pripomenul Barát.
Euro je podľa neho pre SR prospešné najmä pri obchodovaní so zahraničnými partnermi. "Slovenskú ekonomiku živí externý dopyt, zahraničný obchod či export. Byť v jednej menovej únii spolu s Nemeckom, Rakúskom alebo Francúzskom je pre nás výhodné. Neexistuje tu žiadne kurzové riziko ani transakčné náklady alebo konverzné poplatky bankám," argumentoval.
Prijatie spoločnej meny prispelo podľa neho aj k tomu, aby Slovensko ľahšie prekonávalo krízu, ktorá vypukla v Európe. Keby SR nevstúpila do eurozóny, podľa Baráta by si pravdepodobne na finančných trhoch v súčasnosti požičiavala drahšie. "Počas krízy, pri poklese zahraničného aj domáceho dopytu, celkovej stagnácii by sa naša národná mena s najväčšou pravdepodobnosťou oslabila. Jej kurz by bol citlivejší na externé vplyvy. Slovensko ako krajina mimo eurozóny by si zároveň na trhoch požičiavalo drahšie, rýchlejšie by rástol dlh aj deficit," upozornil Barát.
Zároveň však doplnil, že netreba zatvárať oči ani pred odvrátenou stranou členstva Slovenska v eurozóne. Podľa neho hlavnou nevýhodou je, že sa SR musí podieľať na medzinárodných záchranných mechanizmoch, čím štátu vznikajú dodatočné náklady. "Tieto náklady spolu s globálnou krízou a dlhovými problémami do istej miery spomaľujú plné využitie prínosov a výhod, ktoré sa v súvislosti s eurom očakávali. Ide však o krátkodobý a dočasný jav. Som presvedčený, že z dlhodobého hľadiska prínosy eura jednoznačne prevažujú nad nevýhodami alebo nákladmi," dodal Barát.
Stabilita eura pomohla Slovensku prekonávať krízové javy
Euro ukázalo svoju životaschopnosť, a to aj napriek tomu, že päť rokov po jeho zavedení nebola na Slovensku ekonomická situácia jednoduchá. Myslí si to bývalý splnomocnenec vlády SR pre zavedenie eura Ivan Štefanec (SDKÚ-DS).
Je presvedčený, že prijatie eura prinieslo Slovensku viaceré pozitíva. "Stabilita spoločnej európskej meny, aj keď za cenu zvýšených nákladov, prispela k prekonávaniu krízových javov. Úspory z kurzových rozdielov, z poplatkov za výmenu meny či z hedžovania meny, ako aj nižšie transakčné náklady sú výhody, ktoré už dnes považujeme za samozrejmosť," zdôraznil. Občanom na Slovensku šetrí euro najmä čas a poplatky za zmenu meny, a to najmä pri cestovaní v eurozóne.
Napriek tomu, že prijatie eura bolo pre Slovensko dobrým rozhodnutím, Štefanec je presvedčený, že na udržanie jeho stability sú potrebné ďalšie opatrenia. "Dnes, keď máme v eurozóne spoločnú menovú politiku, je na Slovensku o to dôležitejšia fiškálna politika a ekonomické rozhodnutia pre podporu tvorby pracovných miest. Preto je kľúčová dlhodobá udržateľnosť verejných financií, zodpovedné hospodárenie a znižovanie dlhu," vymenoval. K väčšej stabilite eura na Slovensku by podľa neho prispelo napríklad zníženie daňovo-odvodového zaťaženia, pružnejšie pracovné právo či zníženie administratívnych nákladov podnikateľov.
Výberová chronológia udalostí týkajúcich sa zavedenia eura v SR
6. júla 2005 - Vláda schválila Národný plán zavedenia eura v SR. Materiál definoval konkrétne úlohy pre legislatívu, bankový sektor, verejnú správu, samosprávu, podnikateľskú sféru, informatiku a informovanosť verejnosti.
28. novembra 2005 - Slovensko vstúpilo do kurzového mechanizmu ERM II, tzv. čakárne na euro, v ktorom krajina musela zotrvať minimálne dva roky pred zavedením spoločnej meny. Kurz slovenskej koruny voči euru bol na základe rozhodnutia ministrov financií eurozóny, ECB a ministrov a guvernérov Dánska, Cypru, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty, Slovinska a Slovenska stanovený na 38,4550 koruny za euro.
14. decembra 2005 - Splnomocnencom vlády pre zavedenie eura v SR sa stal Ivan Štefanec. Úlohou splnomocnenca bolo koordinovať a stimulovať práce na zavedení novej meny, aktívne komunikovať s občanmi, podnikateľskou sférou, domácimi aj zahraničnými inštitúciami a viesť pravidelné spoločné stretnutia vedúcich pracovných výborov. Štefanec zo svojej funkcie odstúpil 4. júla 2006.
19. decembra 2006 – Po parlamentných voľbách nová vláda schválila na post splnomocnenca pre euro dovtedajšieho hovorcu Národnej banky Slovenska (NBS) Igora Baráta. Barát sa v centrálnej banke podieľal na príprave Národného plánu zavedenia eura aj súvisiacej informačnej kampane.
17. marca 2007 - Ministri financií krajín eurozóny, ECB a ministri a guvernéri národných bánk Dánska, Cypru, Estónska, Litvy, Lotyšska, Malty a Slovenska na základe žiadosti slovenských úradov schválili úpravu stredového kurzu, tzv. centrálnej parity slovenskej koruny voči euru v mechanizme výmenných kurzov ERM II. Stanovil sa na úrovni 35,4424 koruny za euro, čo znamenalo posilnenie oproti pôvodnej parite o 8,5 %.
12. decembra 2007 - Prezident SR Ivan Gašparovič podpísal zákon o zavedení eura na Slovensku, tzv. generálny zákon.
4. januára 2008 - Eurobankovky na predzásobenie peňažného obehu v SR pred prijatím eura si NBS musela zapožičať zo zásob eurosystému, a to z rakúskej Oesterreichische Nationalbank (OeNB). Slovenské euromince razí Mincovňa Kremnica.
23. januára 2008 - Predstavitelia vlády, zamestnávateľov, zamestnancov a samospráv podpísali Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro v SR.
30. januára 2008 - Európska komisia (EK) zverejnila vyhodnotenie slovenského konvergenčného plánu do roku 2010, z ktorého vyplynulo, že Slovensko musí uskutočniť ďalšie štrukturálne reformy a zaviesť prísnejšiu fiškálnu disciplínu.
7. marca 2008 - Ministerstvo financií (MF) SR a NBS spustili prvú vlnu celoplošnej televíznej kampane, zameranej na informovanie verejnosti o súvislostiach a termínoch prechodu na spoločnú menu.
5. apríla 2008 - Minister financií Ján Počiatek a guvernér NBS Ivan Šramko zaslali EK a ECB žiadosť, aby zhodnotili plnenie maastrichtských kritérií potrebných pre prijatie eura na Slovensku.
7. mája 2008 - EK dala zelenú vstupu Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009. Na základe hodnotenia plnenia kritérií odporučila členským krajinám EÚ, aby odsúhlasili zavedenie spoločnej európskej meny na Slovensku.
28. mája 2008 - Ministri financií krajín eurozóny, ECB a ministri a guvernéri národných bánk Dánska, Estónska, Litvy, Lotyšska a Slovenska na základe žiadosti slovenských úradov schválili druhú úpravu stredového kurzu slovenskej koruny voči euru v mechanizme výmenných kurzov ERM II. Nová centrálna parita slovenskej koruny sa stanovila na úrovni 30,1260 koruny za euro, čo znamenalo jej posilnenie o 17,64 %.
17. júna 2008 - Európsky parlament (EP) odhlasoval vstup Slovenska do eurozóny k 1. januáru 2009. Európsky zákonodarný zbor, ktorý mal v tejto otázke len poradný hlas, postupoval v súlade s rozhodnutím výboru pre ekonomické otázky, ktorý podporil správu maltského poslanca Davida Casu o zavedení eura na Slovensku.
8. júla 2008 - Konverzný kurz slovenskej koruny voči euru bol stanovený na 30,1260 SKK/EUR. Dohodli sa na tom ministri financií EÚ v Bruseli. Slovensko tak splnilo posledný formálny krok na svojej ceste k zavedeniu eura 1. januára 2009. Presne 30 dní po stanovení kurzu sa začalo povinné duálne zobrazovanie cien tovarov a služieb, ktoré trvalo až do polovice roka 2010.
19. augusta 2008 - Mincovňa Kremnica začala sériovú razbu slovenských eurových mincí.
1. decembra 2008 - Štyridsaťpäť kusov euromincí so slovenskými motívmi na rubovej strane obsahoval štartovací balíček, ktorý si mohli zakúpiť záujemcovia na všetkých poštách, v NBS aj komerčných bankách. Ich celková hodnota bola 16,60 eura alebo 500 Sk. Až do polnoci 31. decembra 2008 sa však tieto mince nesmeli používať na Slovensku ani v zahraničí.
2. decembra 2008 - Uskutočnil sa posledný prevoz eurobankoviek na Slovensko z Rakúskej centrálnej banky. Celkovo sa priviezlo na Slovensko 188 miliónov kusov eurobankoviek v celkovej hodnote viac ako 7 miliárd eur.
1. januára 2009 - Počet krajín používajúcich euro sa zvýšil na 16, keď sa k doterajším členom eurozóny pripojilo aj Slovensko.
17. januára 2009 - Skončilo sa obdobie duálneho obehu. Jediná mena, ktorou sa na Slovensku od tohto dňa platí, je euro. V peňažnom obehu tak bolo zakázané používať korunové bankovky a mince okrem ich výmeny v NBS a komerčných bankách.
september 2009 - Post splnomocnenca vlády pre zavedenie eura v SR, ktorý postupne zastávali Ivan Štefanec a Igor Barát, na konci septembra 2009 zanikol.
30. júna 2010 - Na území SR sa skončilo duálne zobrazovanie cien v korunách aj eurách.
0
www.ZIVOTPO.sk
